Takáto pocta sa dostala nášmu Jurajovi včera. Boli sme spolu na futbalovom ihrisku. Náš druhorodený syn Martin sa stáva vášnivým futbalistom:) A stretli sme sa tam s kamarátmi, ktorých sme nevideli roky. Každý z nás okolo seba kopa detí. Naši prvorodený synovia sa narodili v jeden rok. Obaja pomaly prechádzajú bránami puberty.
Kamoška sa pýtala, aké majú deti krúžky. Vysvetlila som jej, že vzhľadom na moju prácu „na zavolanie“, cez víkedy a po večeroch, môžu mať naše deti každý max 1 krúžok. Juraj je rybár. Vášnivý. Dostalo sa mu hodnotenie, že teda rybačka asi nie je veľmi telesne náročná. A on hneď spustil:“ Nóooo, to sa zdá! A je to omyl! Rybačka je veľmi fyzicky náročná. Chodíme kilometre s výstrojom, aby sme sa dostali na loviská. Ku každému záberu treba prísť. Niekedy sa pohybyjeme aj počas lovu. A zdolávať rybu – to chce veľa sily.“
Kamoške skoro oči vypadli. Hovorila o ňom tak „matersky“ – tzn. ako keď sa dve matky rozprávajú o deťoch, ktoré sú síce s nimi, ale akoby to boli predmety. Hovoria o nich a deti sú potichu a nezapájajú sa. Tak Juraj sa hneď zapojil. Veď reč bola o ňom! A ona s obdivom povedala:“ Aha! Ty sa už vieš za seba postaviť!“
Je to veľká vec! A som na syna patrične hrdá.
