Sme ľudské bytosti. Bytosť od slova „BYŤ“.
Žijeme už mnoho desaťročí v spoločnosti, ktorá nám hovorí, že byť nestačí. Sme vychovávaní k tomu, aby sme niečo robili a stávali sa z nás ľudskí roboti. Robot od slova „ROBIŤ“.
Uvedomujem si to najlepšie na deťoch. Máme ich tri. Chceme každého z nich podporiť najlepšie ako vieme v tom, čo ich baví. Ale sú traja. Každý môže mať maximálne 1 krúžok. A môže naň ísť maximálne raz týždenne. Bývame na lazoch, nechceme chodiť každý deň autom hore dole do miest okolo.
A tu je problém. Niekedy sa nám v pohode stane, že nejdeme na krúžok aj niekoľko týždňov. Športový krúžok dnes vyžaduje od detí, aby ho navštevovali 3x týždenne.
Ja som celý svoj život pretancovala. Začala som tancovať ako 6 ročná. Mali sme tréning každú stredu. To trvalo celý rok. Mali sme veľa času sa popri tanečnej venovať ešte iným veciam, aby sme zistili, čo nás baví. Deti dnes ten priestor nemajú. Vyberú si raz a šup, 3x týždenne šport, 2x týždenne hudobný nástroj, 1x týždenne k tomu výtvarná. Kedy môžu žiť? Kedy si všimnú, že je utorok? Že dens je koniec marca a vonku sneží? Kedy si všimnú, či sa im niečo robiť chhce, alebo nechce? Stihnú si všimnúť, že zotrvávajú v niečom, čo ich už nevyživuje? Všimnú si, že ich prestáva baviť život? Všimnú si…, že už nevedia len tak byť, ale musia stále niečo robiť?
Je to nebezpečný zvyk. Zvyknúť si byť niečím, čí som nebol stvorený. Lebo všetci sme ľudské bytosti. A ako také, potrebujeme hlavne byť!
Byť s tým čo je. Nech je to akékoľvek. Môže sa nám to zdať aj ťažké. Alebo nám to môže pôsobiť radosť. Ale len byť. Nič s tým nerobiť. Byť a od toho bytosť.
