Jazvy už nebolia a sú krásne

Práve som dokončila kraniosakrálnu terapiu pre žienku v radostnom očakávaní. Kraniosakrálnu terapiu robím 15 rokov, cestu ku mne si vždy nájdu ženy a deti. Deti s rôznymi „odlišnosťami“.

Harmonizácia kraniosakrálneho systému je nádherná, veľmi jemná práca. Telá rozprávajú. Pod rukami cítim, aké je zázemie osoby, ako je to s jej matkou, ako je to s jej otcom. Ako je to s vnútorným „osadenstvom“ ošetrovanej osoby. Tým myslím vnútonú ženu, muža a dieťa. Kraniosakrálny rytmus rozpráva príbeh duše v tele, ktoré teraz nosí. Aké sú jej zranenia, ako sa na ne naučila reagovať, ako si kráča životom, čo ju podporuje a naopak, od čoho sa úplne odpojila.

Zranenia duše bolia veľmi a veľmi dlho. Veľmi dobre si ich ukrývame, urobíme si z nich telených ochrancov na celý život. Dôležitá skutočnosť nám pri tom uniká. To, že to čo sa deje teraz nie je tá istá situácia, v ktorej sme boli zranení. Prehliadame, čo sa skutočne deje teraz a náš telesný strážca jedná za nás, chráni nás. Všetko s najvyšším dobrým úmyslom vyhnúť sa opätovnej neznesiteľnej bolesti. Takto nám pod pláštikom minulosti uniká prítomnosť a možnosti budúcnosti. Vidieť svoje zranenie a strach z neho, často vôbec nedokážeme sami. Potrebujeme, aby nám ho niekto ukázal. Ten najčastejší spôsob sú vzťahy, ktoré prežívame a deje sa tam stále to isté dookola. Lebo sme vo vzťahu viacerí – ja, Ty a môj a Tvoj telesný strážca.

Kraniosakrálna terapia je terapia tela. Kraniosakrálny rytmus je u každého z nás iný, ale v zdravom tele by mal byť harmonický. Ak je neharmonický, obsahuje miesta zmenené zraneniami duše, alebo aj tela. Každá terapia uvoľní kraniosakrálny rytmus do tej miery, ako telo ošetrovanej osoby samo chce, koľko ono naraz unesie. Uvoľnenie kraniosakrálneho systému posúva „program ochrany“ do akcie. Znamená to, že počas najbližších 3 -4 dní od terapie môžeme očakávať situáciu, ktorú normálne kontroluje telesný strážca. Dostaneme možnosť ju rozonať a zareagovať z prítomnosti. Iba na to, čo sa deje tu a teraz. A tu už nejedná telesný strážca, zranenie sa zaceľuje a stáva sa z neho jazva. Jazvy už neboli a sú krásne. Hovoria o našich skúsenostiach.

Mohlo by Vás zaujímať

Blog

Mladá pani, veď máte čiary!

Parkovacia príhoda. Ako to máte za volantom? Ja pokorne. Myslím si o sebe, že som dobrá šoférka. Ale rovnako si myslím, že som dobrá v kadečom a iní ľudia na to môžu mať rôzny názor :):):) Najväčšie “bobky” mám, keď niekde parkujem. A tento príbeh je tom, ako dokážeme prevziať

Čítať »
Blog

Mama…Pre koho „robíme“ matku?

Ten gramatický nezmysel je v nadpise správne. Lebo naozaj sú ľudia, ktorým MAMOU SME. To sú naše deti. A potom sú ľudia, ktorým MATKU ROBÍME. Najčastejšie „robíme matku“ svojim mužom, otcom našich detí. Ale dokážeme matersky ochrániť kohokoľvek. Ako to je? Kedy sa správame ako matky? Kto má z toho

Čítať »